Pamiatky

Vodný mlyn v Kolárove

Vodný mlyn v Kolárove Vodný mlyn v Kolárove

Múzeum vodného mlynárstva inštalované v plávajúcom mlyne, ktorý má zaujímavú históriu. Posledný demontovaný exemplár plávajúceho vodného mlyna, ktorý je postavený na dvoch rovnobežných člnoch a ukotvený o breh rieky, pláva na vode. Bol prevezený v roku 1965 do skladov Múzea slovenskej dediny v Martine. V roku 1980 bývalá Okresná pamiatková správa v Komárne požiadala o vydanie tohto mlynu s plánom na jeho rekonštrukciu. Za pomoci Slovenských lodeníc Komárno bolo dielo dokonané. Dnešný mlyn, hoci vyzerá veľmi pôvodne, je mierne upravený pre potreby expozično-muzeálne, pričom je plne funkčný. Mlyn sa stal v roku 1995 majetkom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny – základnej organizácie Drop v Kolárove. Prírodný areál plávajúceho vodného mlyna sa nachádza neďaleko mesta Kolárovo v juhozápadnej časti Žitného ostrova. Areál leží na polostrove, ktorého hranice tvoria toky Malého Dunaja a Váhu z jednej strany a mŕtveho ramena Malého Dunaja zo strany druhej. Bol vybudovaný ako súčasť kultúrnej pamiatky Plávajúci mlyn, na území ktorého zloženie flóry a fauny je typickým reprezentantom ekosystému lužného lesa. K neodmysliteľnej súčasti územia patrí už od polovičky 15.storočia “Hrad mieru”, ktorého zvyšky (zemný val) sú ešte zachované. K ďalším pozoruhodnostiam tohoto územia a areálu patrí drevený most pre chodcov s celodrevenou zastrešenou konštrukciou. Svojou dlžkou 86 m sa radí medzi najdlhšie v Európe.

Dom ľudovej kultúry v Martovciach

Dom ľudovej kultúry v Martovciach Dom ľudovej kultúry v Martovciach

Národopisná expozícia múzea je umiestnená v tradičnom trojpriestorovom sedliackom dome z roku 1871. Dom, pokrytý trstinovou strechou, pozostáva z izby, pitvora s oddelenou kuchynskou časťou a z komory. Z komory vytvoril posledný majiteľ domu zadnú izbu. K obytnej časti domu bola neskôr pristavená dnešná komora a maštaľ. Návštevníkom je sprístupnená predná izba, kuchyňa s otvoreným komínom a zadná izba. Všetky miestnosti sú zariadené pôvodným martovským maľovaným nábytkom.

Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove

Slovenská ústredná hvezdáren v Hurbanove Slovenská ústredná hvezdáren v Hurbanove

Hvezdáreň Hurbanovo je najznámejšia hvezdáreň na Slovensku. Patrí medzi historicky najstaršie a najvýznamnejšie inštitúcie vedeckej kultúry na Slovensku. Činnosť za 129 rokov jej trvania charakterizujú nielen bohaté aktivity v odborno-pozorovateľskej a výskumnej oblasti, ale aj pozoruhodné výsledky na úseku kultúrno-výchovnej a vzdelávacej práce: vyše jeden a štvrťstoročie zdokonaľované systematické pozorovania Slnka so svetoznámymi výsledkami, objavy nových planétok, ktoré boli pomenované podľa významných osobností slovenskej vedy a kultúry, úspešné expedície za úplnými zatmeniami Slnka do rôznych končín sveta, ale aj státisíce zanietených návštevníkov, astronómov-amatérov a poslucháčov, ktorí sa zúčastnili na zaujímavých astronomických programoch a podujatiach hvezdárne. Pre návštevníkov je hvezdáreň otvorená v pracovných dňoch od 7.00 do 15.30 hod., vo štvrtok a v piatok aj vo večerných hodinách. Pre ohlásené návštevy každý deň.

Podunajské múzeum v Komárne

Podunajské múzeum v Komárne

Svoju činnosť začalo už v roku 1886, sídli v pôvodnej budove tzv. kultúrneho paláca z roku 1913. Dnes má okolo 126 000 muzeálnych predmetov dokumentujúcich prírodný i spoločenský vývoj južnej časti Podunajskej nížiny. Okrem národopisnej a historickej časti expozície Dejiny Komárna je inštalovaná rozsiahla archeologická expozícia od neolitu po stredovek. Prezentované nálezy pochádzajú z okolitých pravekých, rímskych a ranostredovekých lokalít. Ohľadom na blízkosť dvoch dôležitých rímskych lokalít: legijného tábora Brigetio na maďarskej strane Dunaja a kastelu Iža-Leányvár je najreprezentatívnejšia zbierka rímskeho provinciálneho umenia a predmetov: terra sigillata, kahance, sklo, bronzové nádoby, spony, plastika, keramika.

Rímske lapidárium

Rímske lapidárium

Výstava rímskych kameňosochárskych pamiatok je inštalovaná v bastióne č. VI na Okružnej ceste. Vystavených je 85 kusov kamenných artefaktov, náhrobných kameňov, sarkofágov, reliéfov, plastík, fragmentov sôch a architektonických článkov z pieskovca a travertínu vyrobených v rozmedzí 1. – 4. storočia.

Bastión patrí do súboru stavieb komárňanského opevňovacieho systému vybudovaného na ochranu mesta Komárno (bol tu umiestnený štátny poklad) po polovici 19. stor. V súčasnosti je jedenásť bášt a komárňanská pevnosť vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku.

Rímska pevnost v Iži

Rímska pevnost v Iži

Obec je významným archeologickým náleziskom. Na brehu Dunaja archeológovia odkryli základy rímskej pevnosti – Leányvár – Kelemantia. Pevnosť bola súčasťou obranného systému Limes Romanus, ktorý postavili Rimania v 1. stor. n.l. V obci je zriadená zastávka pre turistov pri artézskej studni, ktorá je asi 220m hlboká.

Nádvorie Európy v Komárne

Nádvorie Európy v Komárne

Nádvorie Európy nájdeme v mnohoposchodovom komplexe, ktoré sa skladá z hotela, z kancelárskych miestností, obchodov a bytov. Leží na rozlohe 6500 m2, v srdci historickej časti Komárna. Nádvorie je jedinečné tým, že každá budova je vybudovaná v štýle inej európskej krajiny.

Pevnosť v Komárne

Moby Dick

Komárňanská pevnosť s baštovým systémom sa stavala od polovice 16. storočia do konca 19. storočia. Prvou pevnosťou takéhoto typu bol tzv. starý hrad, ktorý bol v 17. storočí rozšírený o tzv. novým hradom. Tieto tvorili so Sv. Michalom a Sv. Petrom (sochami mostov) jednotný systém, ktorý odolal aj nábehom Turkov. Na začiatku 19. storočia bola komárňanská pevnosť opäť prestavaná pod vplyvom Napoleonových vojen. Na konci 19. storočia však už systém pevnosti nevyhovoval požiadavkám obrany a stratil svoj ochranný význam. Komárňanská pevnosť bola najväčšou a najsilnejšou ochrannou stavbou Rakúsko-Uhorskej Monarchie. Na západnej bašte nového hradu je nápis: NEC ARTE NEC MARTE (ani lsťou, ani mocou). Dnes je pevnosť vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.